·

anomalous (EN)
prídavné meno

prídavné meno “anomalous”

základný tvar anomalous (more/most)
  1. nezvyčajný
    The teacher found the student's sudden drop in grades anomalous, given his consistent academic excellence.
  2. neklasifikovateľný (v zmysle ťažko zaraditeľný alebo pochopiteľný)
    The glowing rock, found deep in the cave, was an anomalous discovery that puzzled all the scientists.