·

unyielding (EN)
prídavné meno

prídavné meno “unyielding”

základný tvar unyielding (more/most)
  1. neústupčivý
    Despite hours of debate, her stance on the issue remained unyielding.
  2. nepružný (v kontexte materiálu alebo objektu, ktorý sa pod tlakom neohýba ani nepohybuje)
    The unyielding steel door refused to budge, even after several attempts to force it open.